Dom na prenájom: čo sa stane, ak nájomca bude pracovať?

Môžem mať od vlastníka poďakovanie za zásahy vykonané na zlepšenie prenajatého majetku?

Môžem mať od vlastníka poďakovanie za zásahy vykonané na zlepšenie prenajatého majetku?

Ak žijete v prenajatom byte, v priebehu rokov sa môže stať, že vykonáte alebo objednáte rôzne druhy ozdôb alebo dokonca renovácie. Máte ale právo pri odchode z nehnuteľnosti požiadať majiteľa o uznanie nejakej sumy za všetku vykonanú prácu?

V nájomnej zmluve sa právo nájomcu na náhradu škody za vylepšenie prenajatého majetku riadi čl. 1592 treska. civ. Za vylepšenia treba považovať práce, ktoré udržateľným spôsobom zvyšujú hodnotu nehnuteľnosti vo vzťahu k pôžitku, produktivite a ziskovosti nehnuteľnosti. Ako príklad možno spomenúť výmenu svietidiel, výmenu elektrického systému alebo parketový náter.

Kedy má nájomca nárok na poistné plnenie

Vyššie uvedená právna úprava vo všeobecnosti vylučuje právo nájomcu na náhradu škody , pričom iba ako výnimku pripúšťa prípad, keď vlastník dal konkrétny súhlas na vykonanie prác.

Pokiaľ ide o vecnú stránku, judikatúra sa vyjadrila pri niekoľkých príležitostiach, vrátane nedávneho rozsudku vo veci Cass. Obč. Oddiel III, 6. júna 2022-2023 n. 15317, v ktorom sa uvádza, že toto prijatie musí byť jasné a jednoznačné , čo znamená znalosť entity diel, ich ekonomickej hodnoty a pohodlia ich vykonania . Z toho vyplýva, že takýto súhlas nemôže byť iba vedomím odvodeným z aktov tolerancie zo strany prenajímateľa.

Ak má nájomca nárok na poistné plnenie a pri splnení stanovených podmienok musí byť suma, ktorá sa má vymáhať, vyčíslená v čase uvoľnenia majetku porovnaním sumy, ktorá vznikla pri vykonaní prác, so skutočným obohatením vlastníka, alebo vyššia hodnota nehnuteľnosti v čase jej vrátenia.

K tejto téme je potrebné poznamenať, že ten istý zákonodarca podľa článku 1592 tresky. civ. pripomenutý, uznáva v každom prípade nájomcovi , v prípade, že mu nevzniká nárok na náhradu za vykonanú prácu, možnosť kompenzácie hodnoty zásahov prípadnou škodou zo znehodnotenia majetku, ktorú nemožno pripísať samotnému nájomcovi za hrubú nedbanlivosť.

Na základe vyššie uvedeného teda možno, pokiaľ ide o počiatočnú otázku, stručne vyvodiť záver, že nájomca sa môže domáhať svojich práv iba za predpokladu výslovného súhlasu prenajímateľa s vykonaním prác a jeho znalosti subjektu a náklady na práce; ak vlastník trvá na vznesení námietky proti žiadosti, bude môcť nájomca žalovať iba s bremenom preukázania, že vlastník bol za a dobre informovaný.